Máloktoré mesto sa môže pochváliť, že má centrum plné zelene. Mestské parky sa od jari do jesene zazelenajú a pestrofarebne rozkvitnú. Posedieť si na lavičkách, osviežiť sa pri mestskej fontáne, stretnúť známych a v tieni stromov sa porozprávať je príjemne stráveným časom.
Domáci i návštevníci mesta chvália tú krásu prírody, ktorú v centre máme a jedným dychom dodávajú, že si ju máme chrániť. Je pre všetkých a všetkým má robiť radosť. Bohužiaľ, nájdu sa však aj jedinci, ktorým krása nič nehovorí. Jedinci, ktorí majú potrebu túto krásu ničiť a s pokojným svedomím po sebe zanechávajú spúšť.
Na jar náš mestský park zakvitol tulipánmi. Obdivovali a obdivujú ich domáci i návštevníci, malí aj veľkí. Obdiv a dojem z krásneho, ktorý sa v týchto dňoch zmenil na nepochopenie, nahnevanosť, aj zhrozenie z toho, čo sa udialo s tulipánmi nižšie pamätníka 1. svetovej vojny. Hlavičky kvetov odseknuté, niektoré tulipány povytŕhané a lupienky kvetov porozhadzované po zemi. V jednom okamihu sa krása zmenia na smutný obraz spúšte.
Pred pár týždňami si školáci z mesta vyhrnuli rukávy a pri príležitosti Dňa vody a Dňa zeme vyčistili okolie nášho mesta. Čistili cestičky, lúky, lesné chodníky, trávnaté porasty popri cestách a chodníkoch v okolí mesta i v meste samotnom. Z prírody vyzbierali množstvo vriec plných odpadkov. Nerobili to pre seba, robili to pre nás všetkých. V týchto dňoch ruku k dielu priložili aj zamestnanci mestského úradu i mestských organizácií. Vyzbierali ďalšie vrecia s odpadkami. Tiež neváhali a upratovali.
Byť ohľaduplný a vnímavý voči svojmu okoliu, voči prírode je prejavom veľkého ducha a sily charakteru. To, čo niekto po sebe zanechal v záhone s tulipánmi v mestskom parku je prízemné, úbohé a poľutovaniahodné. Bezdôvodné ničenie nemá čo robiť v uvedomelej komunite. Tí, ktorí tulipány poškodili a zničili si tým zrejme kompenzovali nedostatok sebavedomia či komplexy. Zničili to, čo malo slúžiť nám všetkým.
