Vážení spoluobčania,
dnes si na Námestí slobody chceme opäť pripomenúť, že sloboda a demokracia nie sú dary, ktoré nám len tak spadnú do náručia a sú nám raz a navždy dané. Sú to hodnoty, ktoré treba si strážiť a bojovať za ne, často aj za cenu najvyššej obete, cenu ľudského života.
Od oslobodenia nášho mesta dnes uplynulo 75 rokov a mnohí z tých, ktorí zažili vojnové roky a pamätali si oslobodenie, už nie sú medzi nami. Neostáva nám preto iné, než spomínať a uctiť si tých, vďaka ktorým je dnes sloboda pre nás takou samozrejmou, že si jej hodnotu už ani neuvedomujeme. Ale mali by sme. Aj preto, že všetci tí padlí, zabití, popravení, deportovaní a mučení počas II. svetovej vojny boli obeťou nezmyselnej totalitnej nacistickej ideológie. Ich smrť však z pohľadu dejín nebola zbytočná, pretože v istom zmysle pomohli vykúpiť osudy tých, čo prežili. Zomreli aj preto, aby iní raz mohli dôstojne žiť. Nemali by sme na to nikdy zabudnúť a mali to vedieť aj všetky budúce generácie.
Aj preto teraz, keď stojíme pri pamätníku Oslobodenia mesta Krompachy, nedá mi, aby som nám všetkým znova nepripomenul udalosti, ktoré sa odohrali v roku 1945 v našom meste. 24. január bol tým dňom, keď sa po hrozných vojnových rokoch obyvatelia nášho mesta dočkali oslobodenia. Vtedajší obvodný notársky úrad zapísal udalosti oslobodenia Krompách takto:
„Od 20. januára, v rámci generálneho ústupu, ničili Nemci všetko. Podmínovali koľajnice, mosty, zničili telegrafné stĺpy. V noci podpálili sklad potravín „Monopoľ“, zničili krompašskú mediareň a elektráreň. Ľudia opustili svoje domovy na Starej Maši, Rázusovej a Hollého ulici, kde sa očakávali veľké boje, a hľadali útočisko na menej nebezpečných miestach a v Slovinkách.
V noci 23. januára 1945 prebiehal prudký delostrelecký súboj, ktorý nad ránom ešte zosilnel. Nemci mali zbrane na Farských lúkach, Mlynskej ulici, za stodolami Masarykovej ulice a Starej Maši. Nemecké tanky sa presúvali na Slovinky. Ruský nápor na mesto začal práce od Sloviniek 24. januára a trval do polnoci, keď sa posledné nemecké jednotky pod hrozbou obkľúčenia odsunuli. Ruské vojsko postupovalo od Sloviniek Poráčskou dolinou na Spišskú Novú Ves. Za tohto náporu bolo niekoľko budov v meste zničených priamym zásahom a zabití boli naši občania: Valentín Golab 64-ročný, Štefan Gula 44-ročný, Ladislav Juščák 23-ročný, Jozef Čatloš 31-ročný, Žofia Andrašovská 23-ročná, Marta Krehelová 4-ročná a Aladár Kraus 44-ročný,“ toľko hovorí úradný zápis.
Spoločný pohreb obetí sa konal 27. januára za veľkej účasti Krompašanov a nasledujúci deň 28. januára pochovali vojakov Červenej armády. Prišli nám pomôcť a v našej zemi našli koniec svojej životnej púte. Nezabúdajme na ich hroby, ktoré ležia ďaleko od svojich rodných a od svojej vlasti. Vzdajme im úctu a nepripusťme, aby ich pamiatka vybledla. Nie iba ako povinný prejav historickej vďačnosti, ale ako prihlásenie sa ich mravnému odkazu – nikdy pred zlom nekapitulovať a nikdy mu neslúžiť.
Jedným z najušľachtilejších ľudských snažení je úsilie o spravodlivosť. A jedným z najprirodzenejších práv človeka je právo byť slobodný a bojovať za svoju slobodu. Zároveň k najtragickejším udalostiam v histórii ľudstva patria vojnové konflikty a okolnosti, ktoré prinútia človeka brániť svoju slobodu a bojovať za svoju vlasť so zbraňou v ruke. Keď musí brániť miesto, ku ktorému ho viažu tie najkrajšie spomienky, miesto, ktoré nadovšetko ľúbi. Miesto, kde sa narodil, kde žil a vychovával svoje deti. Miesto, kde sú pochovaní jeho najdrahší, svoj dom, svoje mesto.
Mravný náboj, ktorý v sebe obsahujú činy tých, ktorí sa so zbraňou v ruke dokázali postaviť a čeliť fašistickému útlaku, by mohli byť aj dnes inšpiráciou a trvalým prameňom sily hájiť a rozvíjať to, za čo položili životy. Matky a otcovia, nezabúdajme na to a veďme svoje deti tak, aby nikdy nechválili vojnu. Nedovoľme, aby pod zámienkou nastolenia poriadku niekto ospevoval a znovu prebúdzal akúkoľvek formu nenávistnej ideológie. Napriek spoločenským a sociálnym problémom, ktoré nás dnes trápia, aby sme si mali uvedomiť, že sme slobodnými občanmi a môžeme žiť v slobodnom demokratickom štáte.
Na začiatku som povedal, že sloboda a demokracia nám neboli raz a navždy dané. Druhá svetová vojna je hrôzostrašným mementom, ako ľahko o ne možno prísť. Dnes nám priamo neohrozuje žiadna mocnosť, ale sme ohrození vlastnou ľahostajnosťou, sebectvom, chamtivosťou, neúctou k blížnemu a neschopnosťou vzájomne sa chápať. Aj táto tichá spomienka a pietny akt nech sú preto pre nás nielen pohľadom do minulosti, ale aj povzbudením a prameňom sily k tomu, aby sme v našich životoch dokázali hájiť a rozvíjať to, za čo aj títo padlí obetovali život.
Česť ich pamiatke!
Ing. Dárius Dubiňák
zástupca primátorky mesta
