Horeli štyri sviečky na adventnom venci, tak ticho, že bolo počuť ako sviečky začali hovoriť:

Prvá sviečka vzdychla a povedala: “Volám sa Mier, moje svetlo síce svieti, ale ľudia mier nedodržujú.“

Jej svetlo bolo čím ďalej menšie, až celkom zhaslo...

Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala: „Volám sa Viera, som ale zbytočná, ľudstvo nechce nič o viere vedieť,

nemá preto zmysel, aby som svietila.“ Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla...

Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka: „Volám sa Láska, už nemám silu, aby som horela, ľudia ma dali nabok.

Vidia len sami seba a žiadnych iných, ktorých by mali radi. A s posledným záchvevom zhasla.

Vtom sa prihovorila štvrtá sviečka a povedala: „Nebojte sa! Pokiaľ ja svietim, môžem i ostatné sviečky zapáliť. Volám sa Nádej.“

 

A preto svietia už aj na adventnom venci v našom meste všetky štyri sviečky. Každý z nás by mal plamene Mieru, Viery, Lásky a Nádeje

neustále udržiavať zapálené.

Prajeme Vám krásny predvianočný čas...