Čo možno nevieme o výrobe elektrickej energie v našom meste.
Prvé prípady využitia elektrickej energie na území Slovenska sa objavili koncom devätnásteho storočia. Prvá elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky v roku 1884 v mlyne S. Ludwiga v Bratislave a v roku 1889 začala v Krompachoch pracovať prvá vodná elektráreň s výkonom 22 kW. Prvá banská vodná elektráreň na Slovensku začala vyrábať elektrickú energiu v roku 1892 v Žakarovciach.
Mesto Krompachy bolo už v stredoveku významným centrom hospodárskeho života Spiša vďaka početným nálezom nerastného bohatstva, avšak svoje výsadné miesto v hospodárskych dejinách si vydobylo najmä zásluhou známych železiarní a valcovne založenej roku 1841 Ľudovítom Trangusom a ďalšími podnikateľmi. O krompašských železiarňach sa vtedy hovorilo, že sú najdokonalejším podnikom na území Slovenska.
Fabrická elektráreň začala vyrábať elektrickú energiu pre potreby výroby už 23 rokov po objavení generátora založenom na dynamo - elektrickom princípe. Táto továrenská elektráreň na vodný pohon vyrábala jednosmerný prúd s príkonom 22 kW a napätím 110 V. V roku 1896 dochádza k modernizácií elektrárne v súvislosti s výstavbou nového závodu. Od základu sa elektráreň zmodernizovala na trojfázový prúd s príkonom 240 kW, neskôr na 4 000 kW.
Po rekonštrukcií elektrárne vznikla akciová spoločnosť na elektrické osvetľovanie. Bola uzavretá dohoda o dodávke prúdu do 100 kW pre mesto. Na základe tejto dohody bolo mesto elektrifikované o 10 rokov skôr ako vtedajšie župné sídlo Levoča.
V roku 1931 obec nákladom 2 500 000 Kč postavila na rieke Hornád modernú hydrocentrálu s Kaplánovou turbínou s výkonom 357 kW. Elektráreň doriešila elektrifikáciu obce a spolu s obecným vodovodom a zámočníckou dielňou poskytovala zárobky priemerne 16 robotníkom.
V roku 1929 bola založená spoločnosť Východoslovenské elektrárne Košice (VSE). Táto spoločnosť mala za úlohu elektrifikovať najväčšiu oblasť s 829 000 obyvateľmi, žijúcimi v 1173 obciach. Spoločnosť disponovala s elektrárňami v Košiciach, Spišskej Novej Vsi a Prešove. Rozsiahle územie a každoročná zvyšujúca sa spotreba elektrickej energie spela k postaveniu výkonného zdroja výroby elektrickej energie. Po zvážení rôznych alternatív sa rozhodnutím Ministerstva dopravy a verejných prác rozhodlo o vybudovaní novej výkonnej elektrárne v Krompachoch. Na základe verejnej súťaže, vypracovaním projektu bola poverená firma Ing. F. Wiesnera v Chrudime. Pri projekte sa požadovalo pripojiť elektráreň na 100 kV vedenie - Podbrezová - Krompachy a možnosť spaľovania čierneho aj hnedého uhlia. Ministerstvo verejných prác stanovilo investičné náklady s limitom 22 mil. Kčs, z toho technologická časť bola ohodnotená na 14 mil. Kčs.
Práce na výstavbe sa začali 1.septembra 1937. Na výstavbe participovali ČKD Praha, Škoda Plzeň, Siemens, Prvá Brnenská strojáreň, Křižík a stavebnú časť realizovala fa Ing. Hugo Kaboš Košice.
Technológia pozostávala z dvoch kotlov, dodali ich ČKD Praha, dvoch parných kondenzačných turbín, dodávateľom bola Škoda Plzeň, ktorá zároveň dodala aj dva generátory s výkonom 7500 kVA. Zdrojom vody na chladenie bola rieka Hornád a vlastná studňa. Chladenie bolo prietočné. Skládka uhlia v elektrární mala kapacitu až 15 000 ton. V elektrárni bolo spaľované hnedé uhlie a len 9 % čierneho uhlia.
V obdobím rokov 1938-1948 bola elektráreň v Krompachoch najmodernejšou tepelnou elektrárňou na území Slovenska. Do prevádzky bola spustená roku 1939 a v tomto období predstavovala jednu z najvýkonnejších elektrárni na našom území.
Elektráreň sa nepodarilo počas vojny pripojiť na 100 kV vedenie Podbrezová – Krompachy. Napojenie sa realizovalo až v máji 1949. Po vojne sa pristúpilo k výstavbe tretieho bloku. S nainštalovaným kotlom s tavnou komorou, parnou kondenzačnou turbínou o výkone 20 MW, generátorom s výkonom 25 MVA. Všetky zariadenia dodala ČKD Praha. Rozšírená bola uhoľná skládka, vodné hospodárstvo pre chladiacu vodu a rozvodňa 100 kV. Tretí blok však bol spustený až v januári 1951.
Východoslovenské elektrárne (VSE) stratili v dôsledku územných zmien na jeseň 1938 hlavné centrum výroby, ako aj spotreby elektrickej energie mesto Košice. Tu sa nachádzalo administratívne stredisko VSE a mestská elektráreň, ktorá zásobovala celú východoslovenskú oblasť. Neekonomické a málo výkonné parné elektrárne v Prešove, Spišskej Novej Vsi a niekoľko malých hydrocentrál ani zďaleka nestačili pokryť spotrebu elektrickej energie v zásobovacom regióne východoslovenského elektrifikačného podniku. VSE boli po viedenskej arbitráži odkázané na dodávku elektrickej energie z Maďarska. Takáto situácia však netrvala dlho. Dokončovala sa montáž vlastnej tepelnej elektrárne VSE v Krompachoch, ktorá spustila prevádzku štyri dni pred vznikom samostatnej vojnovej Slovenskej republiky, čiže 10. marca 1939. Pôvodná koncepcia zásobovania východoslovenskej oblasti, ktorú v tridsiatych rokoch presadzovalo ministerstvo verejných prác a ďalšie pražské vládne miesta nepočítali s výstavbou elektrárne v Krompachoch. Investície mali smerovať do rozšírenia prevádzky tepelnej elektrárne v Užhorode a vznikli plány na výstavbu modernej vodnej elektrárne na území Podkarpatskej Rusi. Východoslovenskú oblasť mali zásobovať 100 kV vedením z Užhorodu. Ak by prešla uvedená koncepcia, po Viedenskej arbitráži by VSE ostali bez hlavného zdroja elektrickej energie. Užhorod aj Košice pripadli Maďarsku. Mohla nastať veľmi komplikovaná situácia v zásobovaní celej východoslovenskej oblasti.
Približne v polovici roka 1944 začali na území Slovenska pôsobiť zástupcovia nemeckých inštitúcií, skupín a úradov. Tieto osoby uskutočňovali prípravy na likvidáciu rôznych priemyselných zariadení. V elektrárenských podnikoch sa zamerali hlavne na výrobne a rozvodne. Na východnom Slovensku jednotky nemeckej armády už v júli 1944 obsadili novú tepelnú elektráreň v Krompachoch. Do januára 1945 malo nemecké velenie elektráreň pod kontrolou. Večer 19. januára 1945 na príkaz nemeckého velenia bola v elektrárni zastavená prevádzka. Nad ránom 20. januára Nemci robotníkom prikázali demontovať všetky elektromotory a odviesť ich nákladnými autami na popradskú železničnú stanicu. Tu elektromotory naložili do pripravených vagónov s označením E-Werk Krompachy. Už predtým sa však správca elektrárne Ing. Viliam Rosenauer dohodol zo zamestnancami Tatranskej elektrickej vicinálnej dráhy, aby časť súčiastok ukryli, čo sa aj podarilo. Pred ústupom príslušníci nemeckých jednotiek poškodili parné turbíny elektrárne a výbušninami zničili kondenzátory. Vypálili administratívnu budovu a sklad materiálu. Dňa 24. januára vstúpila do Krompách Červená armáda. Na druhý deň začali s opravou poškodených zariadení. Pracovalo sa v 25 stupňových mrazoch. Vedúci pracovníci zriadili tesne pred obsadením elektrárne Nemcami náhradný sklad v centre mesta s rôznymi súčiastkami. Časť materiálu nahradili zásobami z tohto skladu. K uvedeniu elektrárne do prevádzky napomohla aj náhoda. Hlavný montér J. Hajóssy objavil začiatkom februára 1945 na popradskej vlakovej stanici vagón z označením E-Werke Krompachy s demontovaným zariadením. Elektráreň uviedli do prevádzky 9. augusta 1945. Škody na zariadeniach boli po vojne vyčíslené na 1 517 000 Kčs.
V Krompachoch, kde roku 1939 uviedli do prevádzky najmodernejšiu tepelnú elektráreň, obnovili počas druhej svetovej vojny elektrolytickú výrobu medi. Rekonštruovali zariadenia na spracovanie koncentrátov v šachtovej peci na čiernu meď, ako aj zariadenia na čistenie plynov v elektrostatickom filtri a inú techniku. Zároveň tu rozšírili prevádzky na praženie železných rúd a výrobu olova. Krompašská elektráreň, dodávajúca energiu uvedeným hutníckym závodom, disponovala dvomi turbínami s výkonom 12 MW.
Od nuly sa začala v medzivojnových rokoch budovať sieť vysokého napätia s 22 kV. Išlo o cezpoľnú sieť v smere hlavných ťahov. Počas obdobia existencie vojnovej Slovenskej republiky Slovenské elektrárne inštalovali viac vedení vysokého napätia ako nízkeho napätia. Bolo to podmienené hlavne rozsiahlosťou elektrifikovaného územia. Zmena nastala v rokoch 1945 - 1948, keď sa podstatne urýchlil rast vedení nízkeho napätia. Predpokladom tohto vývoja bola rozvinutá kostra sietí 22 kV. Vedenia vysokého napätia plnili všetky funkcie rozvodu elektriny od vyvedenia výkonu z elektrárne, zabezpečenie rozvodu na danom území až po prípojky pre najodľahlejšie transformačné stanice. Plnili úlohu tak prenosu, ako aj distribúcie. V roku 1948 sa už na Slovensku nachádzalo niekoľko 22 kV vedení, ktoré dosiahli dĺžku viac ako 100 km
Zvolen - Rimavská Sobota, Bratislava - Komárno, Košické Olšany - Krompachy - Poprad Hriadky - Vranov n/T - Bardejov.
V máji 1949 sa začalo s prevádzkou transformátora 100/22 kV v Krompachoch. Uvedenie trafostanice do prevádzky bola historická udalosť vzhľadom na energetický význam zásobovania Slovenska 100 kV vedením. Tým bol ukončený hlavný ťah 100 kV prenosového vedenia na Slovensku Bratislava - Trnava - Ladce - Handlová - Podbrezová - Spišská Nová Ves -Krompachy. Zároveň sa dosiahlo prepojenie najdôležitejších elektrární, ktoré prostredníctvom tohto vedenia mohli dodávať elektrickú energiu pre verejné zásobovanie. Do tejto sústavy bola začlenená hydroelektráreň Dobšiná cez Podbrezovú v roku 1953, tým sa skvalitnilo pokrytie a zlepšila plynulosť dodavok elektrickej energie pre stredné Slovensko. Výstavbou 100 kV vedení Krompachy - Vranov nad Topľou a Spišská Nová Ves - Poprad a spustením inštalovaných transformátorov 100 /22 kV v Poprade a vo Vranove nad Topľou sa vyriešila v roku 1951 disproporcia v zásobovaní najvýchodnejších časti Slovenska. Po prepojení moravsko-slovenského 100 kV systému vznikla prepojená elektrizačná sústava ČSR. Všetky veľké elektrárne pracovali v tomto spoločnom systéme a krajské rozvodné podniky nakupovali elektrickú energiu z tohto systému. Elektrický výkon injektovaný do tejto sústavy sa podľa potreby využíval v ktorejkoľvek časti územia, ktorým prenosové vedenie prechádzalo.
Tak, ako život človeka aj život rôznych zariadení je limitujúci. Neobišlo to ani krompašskú elektráreň.
Výstavba kondenzačnej elektrárne Vojany I bola predzvesťou konca krompašskej elektrárne. Prebiehala v rokoch 1961 - 1966. Jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v rokoch 1965 - 1966. Elektráreň v Krompachoch bezchybne fungovala 37 rokov, až v roku 1971 odstavili obidva bloky a 15.maja 1976 elektráreň ako celok bola úplne uzavretá.
S. Barbuš
Zdroj : Miroslav Sabol - Elektrifikácia v hospodárskom a spoločenskom živote Slovenska 1938 – 1948, Dejiny Krompách, internet.
