Musím sa priznať, že jeden marcový víkend, keď som sa prešla našim mestom, mala som z tejto prechádzky veľmi zlý pocit. Okolo kontajnerov neporiadok, porozťahované odpadky po zemi, okolo chodníkov - v centre mesta, na sídliskách  na trhovisku a v parku všade sa nachádzali psie výkaly, papiere a papieriky. Takmer všade pod balkónmi bytoviek nespočetné nahádzané množstvo cigaretových ohorkov. Až sa mi zle píše o tom, čo som videla v okolitých lesoch - v kríkoch, pod stromami, v tráve - jednoducho všade neporiadok a zelené plastové fľaše. O  čiernych skládkach za cintorínom, za garážami, takmer v každej lokalite sa mi nechce ani vyjadrovať.

My, „ctihodní“ občania stále sa na niekoho vyhovárame, nadávame, vykrikujeme, že to robia len „tí zlí, tí druhí“, len nie my, my sami. Ale povedzte mi, kto fajčí na našich balkónoch? Kto chodí venčiť psíkov do parku, na sídlisku, v meste? Kto vynáša stavebný odpad na okraje mesta? Komu sa nechce na cintoríne odniesť vyschnuté kvety a vypálené sviečky do košov? Opäť musím konštatovať. Sme to my, my ľudia. Kto má za nami upratovať náš neporiadok? Chceme žiť v čistom a kultúrnom prostredí, avšak nechceme pre to urobiť vôbec nič! Či to, čo už nie je na mojom pozemku, v mojom dvore alebo v byte sa ma už vôbec netýka?

Uvediem niekoľko príbehov, ktoré sa len pred nedávnom v našom meste stali. Zamyslite sa, či nekonáme aj my podobne.

V sobotu popoludní, keď som prechádzala okolo prístreškov na kontajnery išla predo mnou pani z vedľajšieho vchodu. Zabočila ku kontajnerom a zahodila na zem tašku s odpadom pred prístrešok, ktorý bol tak, ako to spravidla býva, otvorený. Vôbec sa neunúvala urobiť o jeden krok viac a odpadky zahodiť do  smetnej nádoby. Keď som ju upozornila, prečo nehodila odpad do kontajnera, urazene mi odpovedala, že nie je pravdou to, čo som videla, pretože tie tašky, ktoré tam vidím už tam boli. Pravdepodobne dotyčná pani  s dobrým úmyslom, aby tým taškám pred prístreškom nebolo smutno, len svoju tašku s odpadom priložila k už existujúcej skupinke tašiek. O  chvíľu, keď som sa vracala domov, tašky a vrecia už na zemi neboli, pretože  boli roztrhané a „pretriedené“ a odpadky z nich rozhádzané všade okolo. 

V nedeľu, keď som opäť prechádzala okolo prístreškov zazrela som, ako sa jedna „pani -triedička“ aj so svojimi hladnými deťmi prehrabávala v kontajneri, vyberala z nich celé vrecia a na zemi družne „triedili – separovali“ odpad. Čo sa im páčilo, to si zobrali a čo nie, nechali len tak  porozhadzované.  Ja už „triedičov“ nevyháňam, ale musia okolo kontajnerov urobiť poriadok. Neplatia na mňa výhovorky:  „Ta to ne my urobili, to tote co tu boli a gadžove len tak rozrucujú veci“. Musia všetko upratať, pretože boli prichytení ako robia neporiadok. Ak nie sú ochotní upratať, odfotím si ich. To zaberá, pretože podľa nášho VZN sa jedná o znečisťovanie verejného priestranstva  a hrozí im pokuta. Preto Vás chcem poprosiť, ak máte možnosť odfotiť pri čine tých, ktorí robia neporiadok, prosím zašlite fotku na Mestskú políciu. Naši policajti už vedia, ako majú postupovať.

Už skôr sa mi stala príhoda, že dieťa v parku  zahodilo na zem vrecúško od zemiakových lupienkov. Keď som na to upozornila jeho ocka, prečo to dovolí a prečo zahodili vrecúško zem  a nie do vedľa stojaceho odpadkového koša, viete aká bola jeho odpoveď? „Ta kec še ci to nepáči, ta sebe to zdvihni!“ A pretože sa mi to nepáčilo, počúvla som príkaz mladého pána a papier som zdvihla. Veď čo už, brucho nemám veľké, a ani  nemám v ňom kosti, ako pravdepodobne má tento mladý muž. Ľudia sa posmievali jednej staršej pani, ktorá už bohužiaľ nie je medzi nami, že zberá papiere po meste. No mne sa páčila. Aspoň mladým mamičkám a oteckom ukázala, že aj starý človek sa dokáže zohnúť a nemusí ani chodiť do telocvične. Túžila sa prechádzať po čistom meste a nie po chodníkoch zahádzaných odpadkami.

Na Slovinskej ulici si v lete malí chlapci urobili pod tujami „bunkre“, dievčatká zase „kuchynky“. Pozorovala som ich, ako si tam s vetvičkami zametajú zem. Odhrňovali nabok celé hrste cigaretových ohorkov, ktoré fajčiari z nášho vchodu vyhadzujú priamo pod balkón. Priznám sa, nevedela som ako mám na to zareagovať. Spomenula som si na svoje detstvo, keď aj my sme si robili rôzne úkryty medzi kríkmi alebo pod stromami. Bolo mi veľmi ľúto, že stále deti upozorňujeme a vyzývame, nech  nesedia doma pri počítači a nech sa radšej idú hrať von pred činžiak, na lúku.  Ale vlastne na akú lúku ich posielame? Na lúku plnú psích výkalov alebo cigaretových ohorkov? To ľudia, fajčiari, nemajú doma popolník alebo zvyšnú krabičku, prípadne fľašku, kde by cigaretové ohorky - „špaky“ vyhodili?  To, že sú chodníky v meste plné ohorkov už ani nekomentujem. Toľko košov, čo je u nás v meste, nie je hádam nikde. Aj napriek tomu ľudia nezahodia ohorok do koša, ale rovno pod nohy. Kedy sa naučíme, že sa to nerobí? Naši psičkári nemajú doma malé deti alebo už zabudli na to, že deti sa chcú hrať aj na tráve? To je tak ťažko vložiť to, čo náš miláčik zanechal na tráve do vrecúška a hodiť to do najbližšieho koša, prípadne kontajnera? Milí spoluobčania, myslím si, ba dokonca som presvedčená, že mnohým  záleží na zdraví našich detí a preto nehazardujme s tým najvzácnejším čo máme.

Vážení spoluobčania, začali sme stavať prístrešky na kontajnery, pretože sa predpokladalo, že bude väčší poriadok v meste, keďže nebudú tam chodiť tí, ktorí tam odpad nedonesú. Boli to zbytočne vyhodené peniaze. Absolútne si nevážime to čo máme. Ak by sme odpad vysypávali z tašiek alebo z odpadových vriec do kontajnerov, „triediči“ by ho už nevyberali a neroznášali okolo kontajnerov, prípadne po celom meste. Nadávame, hrešíme, kritizujeme,  ale sami pre to, aby sme mali čistejšiu ulicu alebo mesto nič neurobíme.  Na kontajneroch, v prístreškoch, v novinách na mestskej stránke sme Vás niekoľkokrát  žiadali a upozorňovali, aby ste odpad z vriec vysypávali a nehádzali celé tašky do kontajnerov. Pre našich „triedičov“ je jednoduchšie celé vrece vybrať a pretriediť si odpad na zemi, prípadne niekde za kríkom, v parku alebo za bytovkou, ako sa prehrabávať v kontajneri.  Pravdepodobne máme málo času alebo sa nám nechce urobiť jednoduchý úkon, a to vysypať odpadky z vreca alebo tašky a potom len nadávame, nadávame a nadávame.....na všetkých a na všetko.

Avšak všimla som si aj inú vec. Na zemi, v kontajneroch a v okolí kontajnerov, súčasťou komunálneho odpadu sú aj odpadky z plastov, skla, papiera, kovu a obalov z mlieka (tetrapakov). Spravidla pri každom stanovišti smetných nádob sú aj nádoby na triedený – separovaný  odpad. Mesto za separovaný odpad platí ročne len 14 000 €. Od 1.7.2016 nebudeme za vytriedený – vyseparovaný odpad platiť vôbec nič, pretože sa o tento odpad musia postarať určené firmy, s ktorými mesto uzatvorí zmluvu. Avšak za likvidáciu komunálneho odpadu platíme ročne minimálne 255 000 €. Každoročne množstvo komunálneho odpadu narastá a čím ďalej, tým viac za jeho likvidáciu platíme. O čo viac odpadu vyseparujeme, o to menej mesto zaplatí za komunálny odpad. Doslova a do písmena, naše peniaze idú na skládku. Za ušetrené peniaze by sme mohli napr. postaviť viac preliezok pre deti, detské ihriská, prípadne opraviť viac chodníkov alebo vybudovať spevnené komunikácie tam, kde ešte nie sú. Je mi veľmi ľúto, že takto nezodpovedne pristupujeme nie len k našim financiám, ale celkove k nášmu životnému prostrediu. Čo chceme  našim deťom zanechať, krajinu plnú skládok odpadu? A to už vôbec nespomínam čierne skládky, ktoré sa pravidelne vytvárajú v zákutiach nášho mesta. Za garážami na Robotníckej ulici sme likvidovali čierne skládky snáď už aj 100 krát. Tak ako som vyššie  písala, za cintorínom vyrastajú čierne skládky takmer v pravidelných intervaloch. O tom, čo sa deje na Okrúhlisku, na Líščom vrchu a v iných častiach mesta je ťažko aj písať. Ľudia, chceme aby naše lesy, celé naše mesto vyzeralo tak, ako niektoré „slávne“ okrajové lokality v meste? Stále poukazujeme ako čisto je v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku a pod.. Avšak tam pod balkónmi bytových domov nie sú celé kopy ohorkov z cigariet, tam sa nebojíte prejsť pod oknami bytoviek s obavou,  že z nich vyletí prázdna fľaša od „vzácneho ovocného moku“, tam nemáte strach rozprestrieť si deku na trávniku v parku alebo na sídlisku, tam nie je les zasypaný plastovými fľašami.  A toto určite nerobia naši „triediči“. Prečo sa hanbíme zodvihnúť papier na ulici a hodiť ho do koša. Veď to nie je hanba. Hanbou je prejsť okolo neho a  vôbec si ho nevšimnúť, prípadne zanadávať, aký sme neporiadni. Ak by sme nemali tých našich aktivačných pracovníkov, asi by sme sa sami zasypali s odpadkami. Aj keď ich práca sa niekedy nedá nazvať prácou, ale aspoň upracú to, o čo sme sa svojou ľahostajnosťou pričinili aj sami. Prečo nejdeme našim deťom príkladom a neukážeme im, ako sa odpad triedi, ako sa vysypáva do kontajnerov, ako je potrebné zodvihnúť papierik, keď  spadne na zem.

Je paradoxom, že naše deti nám idú príkladom. Už niekoľko rokov na jar, mesto spolu so školami v meste organizuje brigádu, na ktorej deti a mládež čistia naše lesy a okolitú prírodu. To, čo nezodpovední dospelí vynesú hore do lesa, oni to potom prácne znášajú dole. Všetkým, ktorí organizujú tieto, brigády, našim deťom a mládeži aj za Vás, patrí moje veľké ďakujem.

Vyzývam všetkých občanov mesta aby odpad separovali a takto prispeli k zlepšeniu životného prostredia. Taktiež za finančné prostriedky ušetrené separovaním odpadu, môžeme zakúpiť ďalšie preliezky pre deti, skrášliť park, opraviť cesty...

Vážení spoluobčania,
chcem Vás vyzvať, aby ste tak, ako sme bol zvyknutí, za „hlbokého socializmu“ zorganizovali v apríli  brigády na úpravu okolia svojho bydliska, pracoviska, školy alebo organizácie. Už ste zabudli, ako veselo bolo na brigádach? Dávam Vám slovo, že mestskí policajti Vás nebudú pokutovať za to, že si spolu počas brigády vypijete pivko aj na verejnom priestranstve. Ak Vám bude chýbať pracovné náradie, ochotne Vám zapožičiame.



                                                                                                         Iveta Rušinová