História:

Pred príchodom Slovákov do Nadlaku žili v Nadlaku Rumuni a predovšetkým Srbi. Srbské obyvateľstvo strážilo hranicu Uhorska a požívalo preto mnohé výhody. Po skončení tureckých nájazdov a s úpadkom dôležitosti ich funkcie Srbom pribúdali povinnosti voči štátu. Mnohí sa tomu vzpierali a odišli. Uvoľnil sa priestor pre Slovákov, ktorým najmä v Komlóši, Sarvaši a Čabe chýbal. V jeseni 1802 prišli zasiať a na jar 1803 sa prví Slováci prisťahovali aj s rodinami do Nadlaku. (V nadlackom evanjelickom kostole visí obraz príchodu Slovákov do Nadlaku a ich privítanie.) V tom istom roku si spolu s prvými domami a ulicami postavili z nepálených tehiel kostol. Pretože malý kostol čoskoro nestačil veľkému počtu návštevníkov bohoslužieb, začali stavať druhý a hneď za ním tretí, terajší, ktorý postavili v rokoch 1812 - 1822. Pre duchovného správcu a potreby cirkvi postavili dve fary a cirkevný dom. Je to svedectvo hlbokej nábožnosti a obety pre cirkev. Na daroch pre duchovného a farnosť Nadlačania nešetrili. Farári k nim chod ili zo Slovenska (Boor, Zajac).

Spolu s kostolom začali príchodzí stavať školy. V čase najväčšieho rozmachu mesta bolo v Nadlaku 6 cirkevných škôl. Komunisti prinútili cirkev školské budovy predať za smiešne malú sumu. Dnes by sa tie budovy hodili pre aktivity cirkevného zboru, ale pretože boli riadne odkúpené, cirkev ich nemôže získať naspäť. Mesto Nadlak stavali nešetriac miestom. Ulice sú široké a navzájom na seba kolmé. Typickú nadlackú ulicu lemuje z jednej strany rad domov, vedľa, popod okná ide chodník pre peších, potom je široký pruh zelene s trávou a stromami, priekopa (garád), cesta pre autá a povozy, priekopa, pruh zelene, chodník a rad domov na druhej strane. Za domom je dvor a záhrada, takže celý Nadlak, najmä pri pohľade zhora, vyzerá ako obrovský park s riedko roztrúsenými domami. V čase príchodu Slovákov Nadlak bol len malou obcou neďaleko rieky Maruše. Pôvodné centrum možno dnes poznať podľa kostolov pravoslávnych - rumunského a srbského, gréckokatolíckeho a tiež podľa sídla obecného úradu. Nové centrum mesta (od roku 1820) vzniklo na námestí s evanjelickým a katolíckym kostolom, hotelom Slovák, neskôr Hungáriou. Okolo mesta neboli obrobené polia ako je to dnes, ale šírošíra rovinatá step a močariská. Len trpezlivou prácou a sústavným obrábaním zeme vybudovali Slováci z Nadlaku prosperujúce mesto.

Po rozpade Uhorska v roku 1918 sa veľká časť Nadlaku dostala na územie Rumunska a len malá osada leží tesne pri hranici na maďarskej strane (aj tu možno nájsť Slovákov). Nadlak, ktorý bol dovtedy železnicou spojený s hlavným mestom krajiny a ktorý mohol svoje poľnohospodárske produkty predávať na jeho trhoch sa dostal na okraj cudzieho štátu a okraj jeho záujmov. Najbližšie významnejšie mesto - Arad - je od Nadlaku vzdialené asi 60 kilometrov a železnicu z Aradu do Nadlaku postavili až po skončení 2. svetovej vojny. Z prosperujúceho a prekvitajúceho mesta sa stalo mesto, kde sa s biedou a ťažkosťami dá prežívať. Obdobie medzi dvomi vojnami bolo v Nadlaku obdobím biedy a strádania. Nadlačanom sa len ťažko darilo presádzať sa na chudobnom rumunskom trhu. Dva povojnové roky po sebe bolo v Rumunsku sucho, neúroda, hlad. Slováci v Nadlaku preto keď počuli: "Mať volá!" nádejali sa nie na lepšie podmienky pre rozvoj národnosti a pomoc povojnovej Československej republike, ale že si polepšia svoj vlastný život a zvýšia svoju životnú úroveň.

Obyvateľstvo:

V súčasnosti má Nadlak asi 8154 obyvateľov. Z toho približne je 6000 Slovákov a 2000 Rumunov. Z ostatných národností nepočetná srbská a maďarská menšina.

Podľa náboženského vyznania je Nadlak rozdelený asi nasledovne: 4000 Slovákov evanjelického vyznania, 2000 Slovákov rímsko-katolíckeho vyznania. Ostatní sú reformovaní, baptisti a letničiari, pravoslávni, grékokatolíci.

Nadlačania (Slováci) spravidla všetci ovládajú slovenčinu a rumunčinu, mnohí aj maďarčinu a potom ešte angličtinu, alebo nemčinu.

Nadlak je rozdelený na dve časti, slovenskú a rumunskú, ale ľudia rôznych národnosti sa od seba veľmi neoddeľujú. Slováci v Nadlaku dobre nažívajú s Rumunmi a v Rumunsku výborne nažívajú s maďarskou menšinou (skoro 2 milióny z celkového počtu 23 mil. obyvateľov). Slováci rímsko-katolíckeho vyznania prišli do Nadlaku z Bihora (koniec 18. storočia - prvé osídlenie územia terajšieho Rumunska Slovákmi z Oravskej, Trenčianskej, Gemerskej a Zvolenskej župy).