Mesto Krompachy sa stane súčaťou spomienky naprieč celým Slovenskom, už po štvrtýkrát. Spomienková tryzna pod názvom Nezabudnutí susedia sa organizuje vo viacerých obciach i mestách. 

Práve Mlynská a Slovinská ulica boli miestom života židovskej komunity v meste pred druhou svetovou vojnou. Súčasný pamätník stojí tam, kde kedysi stála židovská synagóga. Dokončená bola začiatkom 20. storočia. Vedľa nej stál obecný dom s ľudovou školou, mikve a pekáreň macesu.
 
Celoslovenská spomienková tryzna začne rozozvučaním zvonov a sirén, po ktorých bude nasledovať minúta ticha za obete holokaustu. Súčasťou spomienky bude aj príhovor - audionahrávky historika a pamätníka doby Ivana Kamenca, kazateľa Cirkvi bratskej a spisovateľa Daniela Pastirčáka, vedúceho Múzea holokaustu v Seredi Martina Korčoka, predsedu ICEJ Petra Šveca a iných. 
 
Nasledovať bude čítanie mien obetí holokaustu, zapálenie sviečok pri pamätníku, položenie kamienkov, ako aj čítanie mien záchrancov i neocenených hrdinov bez zbrane. 
 
Po roku 1869 žilo v Krompachoch 67 Židov. Na prelome storočí ich bolo už 321, o desať rokov neskôr 427. Po vzniku Československej republiky sa k židovskému vierovyznaniu prihlásilo približne 390 obyvateľov.
V roku 1939 so vznikom Slovenského štátu sa Židia stali terčom represálií. V apríli a máji 1942 sa osudy Židov začali tragicky napĺňať. Deportácie neobišli ani Krompachy.
Prvými, násilne odvezenými do koncentračných táborov boli krompašské dievčatá a ženy. Z mesta ich deportovali 27. marca 1942. Približne štyridsať ich odvliekli do Spišskej Novej Vsi a cez zberný tábor v Poprade deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Z Krompách bolo v prvej etape odvlečených 110 občanov, postupne ich nasledovali ďalší, dokonca ešte krátko pred oslobodením príslušníci nemeckej domobrany deportovali z mesta aj posledných Židov.
 
Pamätník obetí holokaustu bol v Krompachoch postavený v septembri 2019 pri príležitosti Dní mesta Krompachy.
 
Na výstavbu pamätníka prispela aj austrálska spisovateľka Heather Morris, autorka svetového bestselleru Tetovač z Auschwitzu. Vyrozprávala príbeh mladého Žida – tetovača v koncentračnom tábore, rodáka z Krompách Ludwiga Eisenberga Sokolova, ktorého volali Lale.
 
Autorom drevorezby pamätníka je Miroslav Vaverka.