Týmto ozbrojeným povstaním sa Slovensko pridalo na stranu víťazných mocností. Martin Posch z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, v.v.i. (HÚ SAV) v tejto súvislosti pre TASR pripomenul, že významov SNP je viacej: "Jednak je to reakcia na nemeckú okupáciu nášho územia. Ďalším je otvorené prihlásenie sa k myšlienke Československého štátu, nehovorím teraz k idei čechoslovakizmu, ale k obnove Československej republiky. Dovolím si povedať na demokratických princípoch, lebo naozaj Slovenská národná rada sa hlásila v mnohom k ideám prvej ČSR, i keď realita v povojnovom období bola trošku iná. Ale, odmietnutie kolaborácie s nacistickým režimom a odmietnutie aj ľudáckej kolaborácie s nacistami je veľmi významné, keď sa rozprávame o tom, ako si máme pripomínať Slovenské národné povstanie."

Prvé boje vypukli 29. augusta 1944. Na SNP sa aktívne zúčastnili príslušníci viac ako 30 národov a národností. Na povstaleckom území bojovalo spočiatku okolo 18-tisíc vojakov a dôstojníkov. Po dvoch mobilizáciách narástol počet vojakov na 60-tisíc, po boku ktorých bojovalo 12-tisíc partizánov. "K nim ešte treba zarátať okolo 5500 partizánov, ktorí nepôsobili na povstaleckom území, ale v tyle nemeckých jednotiek, teda na území, ktoré sa podarilo Nemcom obsadiť," upresnil Posch.

Napriek značnej snahe nacistov eliminovať partizánske hnutie sa väčšina partizánskych jednotiek dostávala z obkľúčenia a unikala nemeckým vojenským a trestným jednotkám. Tie ale o to viac zamerali ostrie represálií na civilné obyvateľstvo spojené s masovým vraždením. Tak tomu bolo napríklad v Kremničke, kde zavraždili 747 civilistov a vo vápenke v Nemeckej, kde nacisti a ich domáci kolaboranti popravili asi 900 osôb.

Povstalecké ozbrojené sily neboli na dlhodobý boj v nepriateľskom obkľúčení pripravené z materiálnej ani morálnej stránky. Na žiadosť československej exilovej vlády preto sovietskej velenie pripravilo Karpatsko-dukliansku operáciu, ktorej cieľom dosiahnuť rýchle spojenie vojsk 1. ukrajinského frontu (jeho súčasťou bol i 1. československý armádny zbor) s povstaleckou armádou. Prvé jednotky Červenej armády prekročili slovenské hranice 20. septembra 1944, ich ďalší postup uviazol na húževnatej nemeckej obrane. Ráno 27. októbra 1944 vstúpili Nemci do Banskej Bystrice a tento dátum je všeobecne považovaný za koniec SNP.

„Priamych účastníkov povstaleckých bojov je dnes už len ako šafránu. Tí, čo v povstaní boli a prežili, už vypovedali svoj povstalecký príbeh. Na nás, súčasníkov i na našich budúcich generáciách je povinnosť spomínať. Povinnosť, ktorú máme voči našim predkom, aj voči našim deťom. Dívať sa do minulosti je dôležité, aby sme sa z nej poučili. Rovnako dôležité je dívať sa do budúcnosti, aby sme nezabúdali a pamätali,“ uviedol primátor mesta Krompachy Ing. Dárius Dubiňák pri príležitosti 80. výročia SNP.

„Vám, pradedovia i dedovia patrí náš obdiv, naša úcta, a naše ďakujem. Že ste nám na vašich pleciach doniesli slobodu, nehľadiac na obete, ktoré s ňou kráčali ruka v ruke, lebo sloboda, znamená neprítomnosť donucovania a slobodný život je viac, ako čokoľvek iné. ĎAKUJEME,“ dodal krompašský primátor.

Pietnej spomienky sa zúčastnili predstavitelia mesta, zástupcovia spolkov a organizácii. Všetci prítomní si uctili pamiatku a obete účastníkov Slovenského národného povstania. 

Zdroj: TASR, Mesto Krompachy

Foto: Štefan Jendrek