V nasledujúcich riadkoch priblížime jeho doterajšie pôsobenie i jeho plány v krompašskej nemocnici. 

Ste novým riaditeľom Nemocnice AGEL Krompachy. Čo pre Vás prijatie tohto postu znamená?

Pre mňa znamenal príchod na Spiš návrat po 18 rokoch opätovne na východ Slovenska z Prahy, kde žijem už 18 rokov. Je to pre mňa veľmi senzitívne vzhľadom na to, že otec pochádza zo Svitu (resp. Batizovce), mama zo Šariša, ja som žil vo Svite následne i v Prešove. Samozrejme, je to pre mňa veľká výzva a zodpovednosť, o to väčšia, že som dostal na starosť hneď tri nemocnice AGELu – Kežmarok, Levoča a Krompachy.

Aké sú Vaše najdôležitejšie priority pre najbližšie obdobie?

Priority sú viac-menej načrtnuté medicínskym vedením skupiny AGEL SK a ja sa ich budem snažiť naplniť. Ide o princíp  posilňovať v nemocniciach to, čo je dobré a citlivo sa snažiť postupne reprofilizovať slabšie oblasti. Krompašská nemocnica má svoje špecifiká čo sa týka jej nezastupiteľného miesta pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v danom regióne. Naši pacienti vždy budú chodiť najprv do našej nemocnice, je to pre nich prvá voľba a to bez ohľadu na to, čo potrebujú. Je na nás, aby sme ich v rámci zdravia aj vychovávali, šírili povedomie neraz o základných informáciách a poznatkoch. Nosnou je a našou snahou aj bude presadiť zachovanie a posilnenie gynekológie a pôrodníctva.

Pripravujete pre najbližšie obdobie nejaké zásadné zmeny v rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti?

Najväčšia zmena bude v spustení úplne nových priestorov Gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia (GPO) v nových krásnych priestoroch s moderným prístrojovým a technologickým vybavením. Následne, a to dokonca v duchu OSN a ani nás nikto k tomu nemusel nútiť, máme v pláne v priestoroch, kde je dočasne GPO zriadiť oddelenie dlhodobo chorých, ktoré v nemocnici v Krompachoch chýba. Postupne napĺňame aj filozofiu AGELu o užšej  spolupráci nemocníc „na Spiši“.

Máte skúsenosti z pôsobenia v zdravotníctve na Slovensku aj v Čechách, čo je pre obe krajiny spoločné a v čom je najväčší rozdiel?

Áno, pôsobil som tak v Českej republike ako aj na Slovensku. Na prvý pohľad sa zdajú obe krajiny podobné, ale pri detailnejšom poznaní veci, sú rozdiely vcelku veľké, od mentality ľudí, cez určité rozdiely v hodnotách, až po riadenie zdravotníctva. V ČR je financovanie nemocníc zabezpečené prostredníctvom tzv. Úhradovej vyhlášky, ktorá sa vydáva každý rok a jasne stanovuje, koľko sa zaplatí za dané výkony. Štát pravidelne zvyšuje platby za svojich poistencov ( deti, dôchodcovia a pod.) a objem sa napríklad za obdobie dvoch rokov (2019  až  2021) zvýšil skoro dvojnásobne. 

Fakultné nemocnice v Čechách (na Slovensku univerzitné nemocnice) sú tak isto vo vlastníctve štátu a riadi ich MZ ČR, nemajú dlhy. Dlh UNB vo výške 250 mil. eur je na úrovni celoročných výnosov-tržieb cca 3. v poradí najväčšej  českej FN ( je ich tam 9). V ČR sú pomerne silné krajské nemocnice, ktoré vlastnia kraje a prosperujú veľmi dobre. Ide dokonca o krajské nemocnice na úrovni FN s počtom zamestnancov 3 – 5 tisíc (České Budejovice, Liberec, Pardubice, Zlín, Jihlava). Platová úroveň zamestnancov je na trochu vyššej úrovni ako na Slovensku. Neplatí tam platobný automat, ktorým je zabezpečené rovnostárstvo. Je to viac diferencované a často sa využívajú aj zmluvné mzdy. Toto je veľká téma nielen z pohľadu porovnania, ale aj inšpirácie pre našu prácu.

Informácie poskytla Mgr. Martina Pavliková

Hovorkyňa skupiny AGEL SK