Geologická stavba a rudné ložiská širšieho okolia Krompách

Širšie okolie Krompách je zaujímavé z geologickej stránky, pretože ide o územie styku niekoľkých tektonicko-geologických jednotiek centrálnej časti Západných Karpát, ktoré zároveň patria k význačným orografickým celkom, t.j. k pohoriam: k Spišsko-gemerskému rudohoriu, k Čiernej hore, k Branisku a ku kotlinám: Spišskej a malej Kluknavskej kotline.
Kvôli prehľadnosti popisujeme geologickú stavbu jednotlivých geologických jednotiek zvlášť. Najväčšiu pozornosť pritom venujeme Spišsko-gemerskému rudohoriu, ktoré má najväčší význam z hľadiska výskytu a ťažby nerastných surovín v tejto oblasti a zároveň tvorí bezprostredné okolie Krompách.

Spišsko-Gemerské Rudohorie

Vlastné okolie Krompách a jeho južnú časť, t.j. oblasť Sloviniek, tvoria tieto série a útvary: gelnická séria (kambrium – silúr), rakovecká séria (devón), karbón, perm, spodný a stredný trias.
Gelnická séria je vyvinutá hlavne južne od žilníka slovinskej Hrubej žily. Má komplikovanú tektonickú stavbu a tvorí ju komplex sedimentárnych a vulkanických hornín. Z petrografickej stránky sú epizonálne premenené sedimentárne horniny tejto série veľmi monotónne a líšia sa navzájom len rôznym pomerom zastúpenia kremeňa, sericitu, prípadne chloritu. Ide o kvarcity a rôzne druhy fylitov: sericitické, sericitisko-chloritické, kremité a podradnejšie grafitické s vložkami lyditov. Vulkanické horniny tvoria kyslé syngenetické submarinné efuzíva – kremitých porfýrov a ich pyroklastík, ktoré sa epizonálnou regionálnou metamorfózou zmenili na porfyroidy a tufoporfyroidy.
Rakovecká séria v súvislom pruhu lemuje na severe gelnickú sériu. Podobne ako gelnickú, i rakoveckú sériu tvoria sedimentárne a vulkanické epizonálne metamorfované horniny. Z epimetamorfovaných sedimentov sú to opäť rôzne druhy fylitov, avšak so zvýšeným obsahom chloritu. Vulkanizmus je bázický – diabázový.
Karbón, paleontologicky nedoložený, leží nesúbežne na rakoveckej sérii pozdĺž jej severného okraja. Na báze ho reprezentujú tmavosivé zlepence a pieskovce prechádzajúce do fylitov, ktoré smerom do nadložia prechádzajú do diabázových tufov a tufitov s pestrými fylitmi. Ďalej vystupuje v úseku tektonického styku s pásmom Čiernej hory.
Perm vystupuje v jadre severogemeridnej synklinály v bezprostrednom okolí mesta. Ide o pestré súvrstvie zlepencov, drobových zlepencov, drob, arkóz, pieskovcov, kremencov a pestrých sľudnatých ílovcov. Sedimentácia bola sprevádzaná intenzívnou sopečnou činnosťou a jej produktmi sú kremité porfýry, ich tufy a tufity. Vývoj permu v tejto oblasti sa začal prevažne sedimentáciou zlepencov, drobových zlepencov, drob, arkóz, pieskovcov, kremencov a pestrých sľudnatých ílovcov. Sedimentácia bola sprevádzaná intenzívnou sopečnou činnosťou a jej produktmi sú kremité porfýry, ich tufy a tufity. Vývoj permu v tejto oblasti sa začal prevažne sedimentáciou zlepencov, prešiel do sedimentácie pieskovcov a ílovcov s efuzívami kremitých porfýrov a ich tufov a končí sa sedimentáciou ílovcov s prechodom do zlepencov regresného charakteru.
Mezozoikum. Na permskú sedimentáciu prakticky bez porušenia nadväzuje spodnotriasová – verfénska sedimentácia pestrého súvrstvia pieskovcov a ílovcov, a preto je veľmi ťaké zistiť hranice medzi obidvoma útvarmi. Stredný trias je typický zmenou typu sedimentácie, nastupuje sedimentácia uhličitanová, vznikajú vápence, dolomity (Galmuské pásmo juhozápadne od Krompách).
Na základe doterajších poznatkov o geologickej stavbe gemeríd možno konštatovať, že v oblasti Krompách horniny mladšieho paleozoika a mezozoika vytvárajú výraznú synklinálnu stavbu, ktorá je súčasťou severogemeridného synklinória. Smerom na juh prechádza do severného krídla zložitého antiklinória, ktoré je vytvorené horninami staršieho paleozoika. Severne od Krompách dochádza k výraznému tektonickému styku gemeríd so susednými tektonickými jednotkami tatroveporíd, t.j. Braniskom a Čiernou horou pozdĺž tzv. margecanskej línie. Gemeridy v podobe príkrovu boli nasunuté na uvedené severnejšie geologické jednotky tatroveporíd.

Branisko a Čierna Hora

Branisko a Čierna hora sú najvýchodnejšie jadrové pohoria, v ktorých vystupujú na povrch rozsiahlejšie komplexy kryštalinika i druhohôr.
Branisko tvorí morfologicky výrazný horský chrbát severojužného smeru. V oblasti severne od Krompách sa stýka so Slovenským rudohorím, v doline Kluknavského potoka s Čiernou horou. Celé pohorie je rozdelené priesmykom Braniska na dve časti: južnú časť tvorí masív Sľubice, severnú vlastné Branisko. Stavba pohoria je dosť zložitá. Branisko predstavuje vyzdvihnutú hrasť pozdĺž zlomov smeru sever – juh, ktoré ho obmedzujú zo západnej i východnej strany. Kryštalické masívy Sľubice a Braniska predstavujú antiklimály, medzi nimi mezozoikum a na ich okrajoch synklinály.
Čierna hora a masív Sľubice majú z geologickej stránky odlišný vývoj ako vlastné, tzv. tetridné kryštalinikum Braniska. Kryštalinikum Sľubice a Čiernej hory patrí k veporidnému kryštaliniku a tvoria ho hlavne svory, ktoré prechádzajú do biotitických a dvojsľudných rúl. Na niektorých miestach sú v nich malé telesá amfibolitov. Celý komplex kryštalických bridlíc je postihnutý spätnou premenou (diaftorézou) a na niektorých miestach migmatitizáciou (hlavne v západnej časti, t.j. v kryštaliniku Sľubice). Migmatity prechádzajú v určitých častiach až do žulorúl. Granitoidné horniny, ktoré sú okrem kryštalických bridlíc základným stavebným prvkom kryštalického jadra Čiernej hory, v západnej časti územia nevystupujú. Značným podielom sa na stavbe zúčastňuje aj mladšie paleozoikum, t.j. karbón a perm, ktoré vytvárajú jednak obal kryštalického jadra a jednak príkrovové trosky gemeridného príkrovu. Obalový karbón v tejto časti územia nie je vyvinutý. Naproti tomu perm tvorí súvislý pruh severného okraja masívu Sľubice a Čiernej hory. Skladá sa z pestrého súvrstvia zlepencov, brekcií, arkóz, pieskovcov a pestrých ílovcov.
Mezozoikum je zastúpené na stavbe masívu Sľubice a Čiernej hory členmi od spodného triasu po spodnú kriedu. Najväčšie rozšírenie má trias. Spodný trias sa začína transgresívnymi kremencami, ktoré ležia na perme, alebo priamo na kryštalickom jadre. V nadloží sú vyvinuté verfénske bridlice slabej mocnosti, ale iba na niektorých miestach. Stredný a vrchný trias má dolomitický vývin. V severnom pruhu má však vrchný trias pestrý vývin a tu je tiež útržkovite zachovaná jura a spodná krieda. Hornádska časť Spišskej kotliny vystupuje západne a severozápadne od Krompách. Na juhu je ohraničená Slovenským rudohorím a na východe južnou časťou Braniska, t.j. masívom Sľubice. Na stavbe tejto kotliny sa podieľa vnútrokarpatský flyš, ktorý sa začína transgresívnymi bazálnymi zlepencami, ktoré vystupujú na južnom okraji kotliny, t.j. na úpätí Spišsko-gemerského rudohoria. Zlepence sú hrubozrné až balvanovité, smerom do nadložia prechádzajú do pieskovcov až prechodného súvrstvia, kde pieskovce prevažujú nad ílovcami. V olasti Spišského Pohradia ležia na paleogénnych ílovcoch a pieskovcoch výrazné morfologické kopy travertínov, ktoré sú viazané na tektonické línie a sú kvartérneho veku. Na lokalite Dreveník sa aj ťažia. Západne od Krompách sa sedimenty triasu a permu ponárajú pod paleogén. Kluknavská kotlina je malá kotlina, ktorá vznikla medzi Slovenským rudohorím, Čiernou horou a masívom Sľubice. Tiež je vyplnená vnútrokarpatským flyšom na báze so zlepencami, ktoré vyššie prechádzajú do pieskovcovoílovcového súvrstvia (stredný – vrchný eocén).
Po objasnení geologickej stavby širšieho okolia v ďalšom texte venujeme pozornosť zrudneniu tejto oblasti.

Rudné výskyty a ložiská

Južne od Krompách sa nachádza niekoľko žilných ťahov siderit-sulfidickej mineralizácie, ktoré boli v minulosti predmetom hojného baníckeho podnikania, a tak prispeli k intenzívnemu rozvoju baníctva a hutníctva v tejto oblasti.
Rudné výskyty a ložiská
Južne od Krompách sa nachádza niekoľko žilných ťahov siderit-sulfidickej mineralizácie, ktoré boli v minulosti predmetom hojného baníckeho podnikania, a tak prispeli k intenzívnemu rozvoju baníctva a hutníctva v tejto oblasti.

V spomínanej oblasti je možné vyčleniť tieto žilné ťahy:

  • žilník Záhura
  • žilník klippbergsko-žakarovský
  • žilník slovinskej Hrubej žily

Žilník Záhura, ktorý je dlhý približne 5 km, je v smere V-Z a tiahne sa od Bielej skaly cez Slovinský potok na Záhuru k štôlni Lucia. Ako vidieť z mapy rudných žíl, má veľmi nepravidelný vývoj a skladá sa z viacerých k juhu naklonených žíl s menšou mocnosťou a krátkym smerným rozsahom. Žilník je vyvinutý v horninách karbónu a sčasti preniká do permu. Žilnú výplň tvorí hlavne siderit, z ďalších minerálov spekularit, turmalín a baryt. Odžilky, ktoré zasahujú do permu, sú bohatšie na baryt. V minulosti sa tieto žily intenzívne kutali a čiastočne aj ťažili.

Žilník klippbergsko-žakarovský je vyvinutý asi 2 km južnejšie od žilníka Záhura už v horninách rakoveckej série a má podobne V-Z smer k úklonom k juhu pod uhlom 60-85O. Hlavnou žilou tohto žilníka je Hrubá žakarovsko-klippbergská žila. Smerná dĺžka žilníka je tiež asi 5 km a šírka žilného pásma sa pohybovala od 40-50 m s mocnosťou od 1-30 m. Najväčšie mocnosti boli pod vrcholom Klippbergu (terajšie pomenovanie – Krompašský vrch) a v strednej časti ložiska, t.j. v okolí hlavnej šachty. zaujímavé je vyklinovanie žilnej štruktúry smerom do hĺbky, ktoré prebiehalo približne paralelne s reliéfom terénu 250-300 m pod povrchom. Hlavnú výplň ložiska tvoril siderit, podradnejšie boli zastúpené aj sulfidické minerály, chalkopyrit, tetraedrit, pyrit, menej galenit a sfalerit. Na žilnom ťahu vznikol typický železný klobúk, tvorený limonitom a v malom množstve tu pristupovali ďalšie minerály, a to baryt, ankerit, kalcit, rumelka, malachit a azurit. Rudy tohto žilného ťahu boli rudnou bázou hutníctva v Krompachoch až do prvej svetovej vojny.

V nadloží i podloží Hrubej žily je celý rad odžiliek, ktoré pre malú mocnosť a krátky smerný a hĺbkový dosah boli menej významné.

Žilník slovinskej Hrubej žily je najdôležitejším žilným ťahom celej oblasti južne od Krompách. Ide v podstate o niekoľko priestorovo zblížených rudných žíl. Os žilníka v celej jeho dĺžke predstavuje Hrubá žila. Zo sprievodných žíl majú najväčší význam Stredná, Podložná, Severná, Nadložná, Stredná dorotejská a „S“ žila.

Hrubá žila má smer SVV-JZZ so sklonom 50 – 90 o k juhu. Jej overená smerná dĺžka je 4,5 km a doteraz zistený hĺbkový dosah 500 m. priemerná mocnosť je 2,5 m a maximálna až 11 m. Odžilky majú spravidla menšie mocnosti 0,5-1,5 m.

Žilník slovinskej Hrubej žily je najdôležitejším žilným ťahom celej oblasti južne od Krompách. Ide v podstate o niekoľko priestorovo zblížených rudných žíl. os žilníka v celej jeho dĺžke predstavuje Hrubá žila. zo sprievodných žíl majú najväčší význam Stredná, Podložná, Severná, Nadložná, Stredná dorotejská a „S“ žila.
Hrubá žila má smer SVV-JZZ so sklonom 50-90o k juhu. Jej overená smerná dĺžka je 4,5 km a doteraz zistený hĺbkový dosah 500 m. Priemerná mocnosť je 2,5 m a maximálna až 11 m. odžilky majú spravidla menšie mocnosti 0,5 – 1,5 m.

Žilník slovinskej Hrubej žily je vyvinutý v západnej časti na tektonickom rozhraní rakoveckej a gelnickej série a východným smerom prechádza do hornín gelnickej série. Žilná výplň jednotlivých žíl tohto žilníka pozostáva zo sideritu a kremeňa, ale už oveľa viac sa uplatňuje na nich i sulfidická mineralizácia. Zo sulfidov sú to predovšetkým chalkopyrit, tetraedrit, arzenopyrit a pyrit. Okrem týchto minerálov sa v podradnejšom množstve vyskytujú: galenit, sfalerit, bornit, bournoint, jamesonit, tennantit, albit, turmalín, sericit, chlorit. V oxidačnej zóne sú limonit, malachit, azurit, kovelín. Na niektorých žilách je sideritová mineralizácia zastúpená podradne, a preto sa označujú ako kremenné žily (stredná, Stredná dorotejská a Gelnická žila). Smerom do hĺbky možno pozorovať prechod do tohoto typu aj u Hrubej žily v úseku šachty Dorota a čiastočne u „S“ žily.
Južne od vlastných slovinských žíl je známy rad žíl Z-V smeru (Čierna, Zelená, Zlatá žila), ktoré už patria k helcmanovským žilám, ako aj SZ –JV smeru (Krížová a Gelnická žila), ktoré zase patria ku gelnickým žilám.

Záverom možno povedať, že širšia oblasť Krompách je zaujímavá tak z geologickej, ako aj z ložiskovo-mineralogickej stránky. Aj v súčasnosti je pre naše národné hospodárstvo význačnou surovinovou bázou medených rúd.